Etymograph
>
Indo-European
>
Old English
>
Dictionary
> b
e
nn
N (fem)
A
wound
; vulnus
Source:
Ringe 2014
:229,
https://bosworthtoller.com/3667
originates from: PGmc
*banjō
"wound" (banjō
>
banjū
>
banju
>
bannju
>
bąnnju
>
bænnju
>
bennju
>
bennu
>
benn) through pgmc-to-oe
(source:
Ringe 2014
:229)
Variations
benu
"wound"
Paradigms